Škola v čase, čas v škole
Štyridsaťročná história, krátka,
ale predsa... je tu.
Čas je ako prúd rieky. Ustavične
plynie, nezastaví sa. A taký je aj život – plný zmien a zvratov.
Štyridsať rokov v dejinách strednej školy nie je veľa. Bola by však
škoda, keby v čase vesmírnych letov do vesmíru a prevratných
spoločenských zmien zanikla stopa alebo vybledla spomienka na štyridsaťročnú
prácu a úsilie SPŠ v Snine. Zastavme sa na chvíľku a zalistujme
si v pamäti. Zaspomínajme si na minulosť, aby sme lepšie pochopili prítomnosť
a zodpovednejšie sa pripravili pre budúcnosť.
K dnešnému dňu bola vydaná
Pamätnica k 25. výročiu založenia
školy a Ročenky 1997/98 a 1998/99.
V tejto publikácii nadväzujeme
na predchádzajúce vydania, nechceme opakovať
známe, ale sa usilujeme zachovať historickú kontinuitu v chronologickom
slede od začiatku až po súčasnosť.
Vznik
strednej odbornej školy strojárskeho zamerania v údolí pod Sninským
kameňom v pohorí Vihorlat si vyžiadal samotný život. V Snine a v
okolí sa rozširovala strojárska výroba, vznikol miestny podnik Vihorlat, a preto
bola nevyhnutná výchova stredných technických kádrov. Vznikla Stredná
priemyselná škola strojnícka v Snine a dátumom jej zriaďovacej
listiny je 1. júl 1960. Vznikla škola, z ktorej odborníci prúdili nielen do
miestneho Vihorlatu, ale aj do jeho závodov v Michalovciach,
Medzilaborciach a Sobranciach, do Elektrárne Vojany
a do strojárskych závodov aj do vzdialenejšieho okolia, predovšetkým
do VSŽ Košice.
Kronika zaznamenáva vyučovanie už
šesť rokov pred dátumom zriadenia školy, keď sa v Snine vyučovalo šesť
tried štúdia popri zamestnaní, ktoré ako elokované triedy riadila Stredná
priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická v Prešove. Pôvodné
umiestnenie školy bolo v budove bývalého Okresného národného výboru,
dnes na Študentskej ulici.
Pri slávnostnom otvorení školského
roku 1960/61 boli v škole riaditeľ – Ing. Eliáš Fech, CSc, zástupca
riaditeľa Milan Ondo, dvaja učitelia Jozef Kováč a Milan Podoľák a jedna
administratívna pracovníčka Mária Sliacka.
Prijímacie
pohovory do 1. ročníka sa robili na SPŠSaE v Prešove
a ako spomínajú prví učitelia, so žiakmi sa stretli po prvýkrát
1. septembra 1960. Slávnostné otvorenie prvého školského roka bolo v jedinej
existujúcej učebni v škole, kde sa všetci zhromaždili a riaditeľ
vystúpil so slávnostnou rečou. Po slávnostnom otvorení ostali žiaci v triede
so svojím triednym učiteľom Jozefom Kováčom. Na laviciach ich čakali učebnice
a pomôcky, ktoré v tomto školskom roku po prvý krát v našej
republike žiaci dostávali zdarma.
Dielenské
a prevádzkové cvičenie sa vykonávalo v provizórnych školských
dielňach, umiestnených v garážach na dvore bývalej budovy ONV. Prvými
dielenskými učiteľmi sa v školskom roku 1962/63 stali Ján Štofira a Jozef
Jurkovič. Do ich príchodu na škole žiadne priestory na dielenské vyučovanie
neexistovali. Ich pričinením sa začali v nasledujúcom období zriaďovať
provizóriá pre praktické vyučovanie. Bolo nevyhnutné riešiť otázky kádrové,
ale aj materiálne podmienky školy. V máji 1962 prichádza do školy Ing.
Dezider Matej.
Druhý
školský rok 1961/62 už začali tri triedy denného štúdia, dve triedy prvého
ročníka a jedna trieda druhého ročníka.
V školskom
roku 1962/63 pribúdajú už štyri triedy prvých ročníkov, podobne štyri
triedy prvého ročníka boli zriadené aj v školskom roku 1963/64 a
1964/65.
Od školského
roku 1965/66 sa zriaďuje v prvom ročníku päť tried. S počtom
dvadsať tried sa v škole vyučuje až do roku 1979/80. V školskom
roku 1980/81 bol znížený počet tried postupne na šestnásť.
Pôvodná
budova školy kapacitne nestačila, lebo jej časť slúžila ako domov mládeže.
Od polovice šesťdesiatych rokov pribudli pre domov mládeže provizóriá v drevených
barakoch, ktoré predtým používal stavebný podnik (medzi študentmi, ale aj
učiteľmi nazývaný Buchenwald). Riešením bolo dvojzmenné vyučovanie a získali
sa kapacity v starej budove Obecnej školy na Ulici 1. mája (nazývanej
„Pohorelá“ kvôli požiaru, ktorý tam vypukol).
Už v priebehu
roku 1960 bol schválený projekt 20-triednej školy, s výstavbou ktorej
sa začalo v roku 1964.
Slávnostné
odovzdanie učebňového bloku bolo 1. septembra 1968 a dielne boli
odovzdané v júni 1969.
Od roku
1969 sa už všetky predmety, včítane praktického vyučovania, vyučovali len
v novej budove.
Vyučovali
sa len strojárske študijné odbory i keď v priebehu rokov sa menili
názvy, či odborné zamerania.
Škola
poskytovala stredné odborné vzdelanie žiakom zo širokého okolia. Preto bolo
potrebné pre nich zabezpečiť ubytovanie a stravovanie. Už začiatkom
sedemdesiatych rokov sa začal budovať samostatný Domov mládeže v tesnej
blízkosti školy. Prvým riaditeľom sa stal Ján Roňďoš. V čase najväčšieho
rozkvetu školy bývalo v Domove mládeže až 480 žiakov.
Do
funkcie riaditeľa školy bol menovaný Ing. Eliáš Fech, CSc.
Vo
funkcii zástupcov riaditeľa sa vystriedalo viac učiteľov. Ako už bolo spomínané
prvým zástupcom bol Milan Ondo. Po ňom bol František Jelen, nasledoval Ján
Kopina. V súvislosti so zväčšením počtu tried boli neskôr dvaja zástupcovia
a vo funkcii sa vystriedali Ing. Peter Horváth, Roman Hesteric a Ing.
Emil Ilečko.
Počas
histórie školy dvakrát došlo k útlmu z dôvodu zmenšenia počtu
tried a teda aj žiakov. Prvýkrát v už spomínanom roku 1980/81
preto, lebo vznikli školy podobného zamerania v Michalovciach a v Bardejove.
Ubudli nám žiaci z týchto regiónov a nový Domov mládeže začal
mať problémy s využitím. Začiatkom osemdesiatych rokov pri našej škole
vzniklo odborné učilište s učebnými odbormi kováč a obuvník,
ktorí sa prvý školský rok vyučovali
v našej škole. V domove mládeže sa pre nich upravovali
priestory, ako pre teoretické, tak aj pre praktické vyučovanie. Už v nasledujúcom
školskom roku sa presťahovali do nových priestorov, len kováčske dielne
ostali v našej škole. Po roku sa učilište osamostatnilo a riaditeľom
učilišťa sa stal Ing. Jozef Rapavý.
V roku
1985, keď škola oslávila 25. výročie, klesol počet tried na šestnásť a jeden
zo zástupcov bol odvolaný. V novembri 1985 zomrel Ing. Eliáš Fech. Za
riaditeľa bol vymenovaný Ing. Emil Ilečko a na miesto zástupcu riaditeľa
sa vrátil Roman Hesteric.
Prelomový
rok 1989 priniesol zmeny aj do našej školy. Z dôvodu konverzie zbrojárskej
výroby a znižovania počtu zamestnancov vo Vihorlate Snina, ktorý
dovtedy patril k najväčším odberateľom našich absolventov, dochádza
k rapídnemu zmenšeniu záujmu o štúdium strojárstva. Ak škola
chcela „prežiť“ a zachovať si charakter, musela sa prispôsobiť zmeneným
podmienkam. Už v roku 1990 sme otvorili študijný odbor elektronické a oznamovacie
zariadenia, zameranie prístrojové zdravotnícke zariadenia. Dúfali sme, že
absolventi nájdu uplatnenie v novovybudovanom závode Chirana v Humennom.
O rok neskôr sme zmenili odbor na elektrotechnika so zameraním automatizačná
technika, lebo
absolventi majú širšie uplatnenie.
V roku 1991 vznikli rady škôl a po prvýkrát v histórii školy
sa funkcia riaditeľa školy obsadzovala na základe
volieb. Prvým predsedom Rady školy sa stal Ing. Ján Kovaľ. Vo voľbách na
obsadenie miesta riaditeľa zvíťazil Ing. Ján Harmaňoš. Pred Radou školy
predniesol svoj projekt rozvoja školy. Na základe návrhu Rady školy bol s účinnosťou
od 1. júla 1991 vymenovaný vedúcim odboru školstva
Krajského úradu v Košiciach do funkcie riaditeľa školy. Škola už
mala právnu subjektivitu, a preto si zástupcov riaditeľa menoval sám
riaditeľ, bez schvaľovania zriaďovateľom. Zástupcom pre všeobecnovzdelávacie
predmety sa stala Mgr. Lýdia Joneková, pre odborné predmety Ing. Michal Sekerák
a pre technicko-ekonomické činnosti Ing. Dezider Matej. Už od školského
roku 1991/92 otvárame dva nové študijné odbory:
doprava so zameraním na prevádzku a údržbu cestných vozidiel a technické a informatické služby so zameraním na strojárstvo.
Tento posledne menovaný študijný odbor vznikol v spolupráci našej
školy so SPŠ v Novom Meste nad Váhom. Vyriešil problém vzdelávania
dievčat na stredných odborných školách. Je oň veľký záujem a poskytuje
okrem technického aj ekonomické vzdelanie. Uplatnenie absolventov je najmä v malých
a stredných firmách, ktorých vznikol veľký počet.
Počet študijných odborov sa tak zväčšil na štyri, záujem o štúdium
v našej škole sa zväčšuje a každoročne otvárame po päť tried
v ročníku.
V roku 1996 došlo v súvislosti s novým územnosprávnym členením
k veľkému zásahu do života školy. Snina sa opäť stala okresným
mestom a hľadali sa priestory pre umiestnenie okresného úradu. Voľba
padla na budovu Domova mládeže, vzhľadom na lokalizáciu v centre mesta.
Dňa 31. augusta 1996 bol rozhodnutím vedúceho odboru školstva Krajského úradu
v Prešove Domov mládeže zrušený. Začali sa likvidačné práce. Žiaci
bývajúci v domove boli presťahovaní do DM pri SOU poľnohospodárskom.
Odborné učilište bolo presťahované do starej budovy po SOU strojárskom.
Podarilo sa zachovať aspoň Školskú jedáleň pri SPŠ, ktorá sa teraz nachádza
v budove Okresného úradu. Poskytuje stravovanie žiakom a učiteľom
našej školy a blízkeho Gymnázia a na základe dohody aj pre
zamestnancov okresného úradu.
Vo vedení školy došlo k niekoľkým zmenám. Po odchode Ing. Dezidera
Mateja do dôchodku sa stal zástupcom riaditeľa pre technicko-ekonomické činnosti
Ing. Michal Sekerák. Zástupcom riaditeľa pre odborné predmety bol vymenovaný
Ing. Vladimír Cimbák. V roku 1998 boli vymenovaní noví zástupcovia
riaditeľa. Pre všeobecnovzdelávacie predmety PaedDr. Alena Romanová, pre
odborné predmety Ing. Zdenek Snítil a pre technicko-ekonomické činnosti
Ing. Vladimír Cimbák.
Od školského roku
1999/2000 bol zavedený piaty študijný odbor prevádzka a ekonomika dopravy s
odborným zameraním colná deklarácia.
[ home ] [ aktuality ] [ ako nás nájdete ] [ prijímacie skúšky ] [ odbory štúdia ] [ žiaci ] [ absolventi ] [ učitelia ] [ vyučovanie ] [ rada školy ] [ rodičovské združenie ] [ kurzy ] [ knižnica ] [ história ] [ podnikateľská činnosť ] [ zaujímavé linky ] [ rozvrhy tried ]
| 
Stredná
priemyselná škola v Snine